Bezlepková mama pred rokom neexistovala. Teda moja mama
existovala, ale nebola bezlepková, len
taká obyčajná...lepková. Varila a piekla ako ostatné mamy. Ale
v decembri 2014 sa všetko zmenilo. Mne, jej 13-ročnej dcére, zistili
alergiu na múky. Poviete si, nemá celiakiu, tej je hej. Moja diagnóza je však
horšia ako celiakia, pretože nemôžem ani múky zbavené lepku. Mám alergiu na
pšenicu, raž, jačmeň aj špaldu. V deň, keď mi to povedali, som nechápavo
krútila hlavou – čo len budem jesť? Veď
ja „nič“ nemôžem – ani chlieb, pečivo, či moje obľúbené palacinky, lokše alebo
marhuľové guľky. A na pizzu môžem zabudnúť... Bola som nešťastná. Dnes už viem, že mi múky
veľmi škodili – mala som pleť plnú vyrážok, suchú, podráždenú kožu s ekzémom, večne
som bojovala so zápchou a bolesti brucha boli môj každodenný spoločník.
Prvé dni a týždne boli neľahké – chýbali mi pšeničné
„rozkoše“. Trvalo niekoľko týždňov, kým sme objavili chutný chlieb
a pečivo. Prvé bezlepkové (banánové) palacinky skončili fiaskom – nikto
ich nechcel jesť.
Tento blog vznikol preto, že chceme ukázať, že bez múky sa
nezrúti svet. Že bezlepkové jedlá môžu byť chutné a dokonca lákavo
vyzerať. Blogovať budeme dve – moja mamina a ja, Ela. Mamina mi pomáha pri
nakupovaní potravín, vymýšľaní receptov, varení a pečení. Recepty budú
všetky bezlepkové, dokonca bezpšeničné, bezražné, bezjačmenné aj bezšpaldové.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára